Kam sa hrabú s buzeráciou naši slovenskí šéfi....

Autor: Anna Havranová | 26.11.2012 o 7:15 | (upravené 26.11.2012 o 17:28) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  98x

Pracovať a bývať v Bruseli je snom každého, kto trochu lepšie vie po anglicky... Zarába sa tam, je tam raj na zemi... To je bežná predstava každého. Ja som sa tam dostala, dostala som sa tam vlastnými silami !!! a preto som bola očarená vlastnou úžasnosťou... Avšak realita, ktorej som neverila, ma naučila niečo iné...

Tak po poriadku. Mne bola priama a jediná šéfka Myriam - Holanďanka, generálna sekretárka organizácie, nad ktorou bola iba prezidentka, no a s ňou som skoro neprichádzala do styku... Myriam ma prijala do práce po neskutočne príjemnom pohovore v Budapešti. Všetko vyzeralo dokonale.

Ale ona pracovala v Bruseli. Tým je povedané VŠETKO. Tak ako keď povieme Cigán, Vietnamec, Rus, aj šéfi v Bruseli (a najmä Holanďania) majú svoje atribúty. Ale to som predtým nevedela.

 

Tak teda začiatok v práci:

Vo štvrtok som nastúpila do práce v Bruseli ako asistentka a už v piatok naostro makala. No a hneď v prvý deň, v piatok, sa mi vydaril jeden, podľa šéfky vraj VEĽKÝ prúser s ambasádami a bola som cez víkend z toho celá chorá. Petra Zollner mi poradila, aby som po víkende išla za šéfkou a otvorene sa s ňou porozprávala, že Holanďania sú priami a dá sa s nimi hovoriť, a že sú veľmi nápomocní; neviem, kde to vzala... Šéfka moje vysvetlenie nezobrala vôbec do úvahy, nafúkla to ako obrovskú bublinu a povedala, že minulého asistenta vyhodili za oveľa menší prúser behom prvého mesiaca. Ale že sa ma pokúsi zakryť, lebo by pred výborom pripustila, že sa ona sama pochybila pri výbere asistentky. (CHYBA - teda šéfovia v Bruseli si zásadne nepripúšťajú vlastnú chybu).

 

A ono to bolo takto: šéfka - Myriam – mi najprv hneď v prvý deň, v piatok, keď som tam začala pracovať, kázala zavolať 7 ambasád s poznámkou ABC a označené ružovou. Potom sa vrátila k svojmu počítaču a po chvíli hovorí: „Vlastne, treba zavolať všetkých označených ružovou... a tých označených ružovou bolo 22... A povedala, že to chce mať za pol hodinu na stole... Tak ja som makala ako divá, aby to tam mala, no obtelefenonuj v Bruseli na obed v PIATOK 22 veľvyslanectiev... Skoro všetci už majú po dvanástej voľno... no a bol prúser... telefonovala som totižto aj tam, kam mala volať asistentka inej organizácie, a to bolo NEPRÍPUSTNÉ faux pas...

 

Tak som za ňou ráno išla a vysvetlila ako sa to stalo, že mi dala dva rôzne príkazy, a ona na to, že veď sa porozprávame a je čas urobiť assessment. Vyhodnotenie mojej práce hneď po prvom dni, ako som nastúpila do  práce!!! No a začala mi nakladať na chrbát nasledovné veci, až som oči otvárala, takže na obed v druhý deň v práci, akože dobrú chuť k obedu, som mala toto:

 

Začala tým, že keď som po prvýkrát prišla do práce podpísať kontrakt, (deň pred týmto hodnotením, vo štvrtok, po 16 hodinovej nočnej jazde autom z Nitry), mala som vraj špinavé nechty. Neviem, môže byť, teraz to nedokážem ohodnotiť, ale asi áno, tak som jej argumentovala, že to som šoférovala cez noc skoro dva dni do Bruselu a sústavne niečo v aute hľadala medzi tými škatuľami, v ktorých som si sťahovala svoje veci do Bruselu a [prišla priamo do práce... Na moju odpoveď mi povedala, že každá pumpa má vodu a mydlo... (to áno, ale nie kefku na nechty...) Takže prvý imidž ako cigánka...

 

Potom kritizovala, že som si do roboty priniesla topánky na prezutie a mala ich pod stolom. Vraj takáto arabská (!) kultúra je v takom vysoko vzdelanom, intelektuálnom a sofistikovanom  prostredí neprípustná... Neviem, kam by som ich inam mohla dať ako pod stôl, nikde inde sa to nedalo.. Takže sa nebudem prezúvať, vyhlásila, a nato dodala, že dúfa, že dúfa, že nemusí pripomínať hygienu, čistotu a vhodné oblečenie... Akoby som prišla z Mongolska z jurty...

 

Pri podpisovaní kontraktu vo štvrtok mi Myriam povedala , že môžem po práci ísť na internet, keď si chcem skontrolovať súkromnú poštu. No a počas toho hodnotenia mi povedala, že je neprípustné používať na služobnom počítači svoj mejl. A že ona to vie ZISTIŤ V PC, čo robím na inete (a viem, že sa mi potom hrabala pravidelne v laptope), a že mi vraj kúpi tlačiareň s fotoalbumom, to znamená, že sa v pamäti bude ukladať všetko, čo som vytlačila a ona si to hocikedy môže vyvolať a skontrolovať, aby som si netlačila súkromné veci... (to bolo na konto lekárskej správy o AIDS a syfilise, ktorú mi poslali dodatočne z Nitry  a potrebovala som ju vytlačiť pre úrady na prihlásenie na pobyt, a iba jej tlačiareň fungovala, tak som ju požiadala, nech mi to vytlačí...) (CHYBA – šéfi v Bruseli počítajú každý utratený cent... aj za kartridž...)

 

Ďalej povedala, že v prvé ráno, keď mi založila pracovný mejl, spravila som preklep !!! a preto som sa doň nemohla dostať. A založila mi mejlovú adresu že communications@europeanwriters.eu a diktovala mi ju od stola a ja som tam nedala hneď na prvýkrát to S na konci slova že communications. To bola OBROVSKÁ chyba!!! A ďalej, že nedávam pozor, lebo som namiesto domény http://webmail.micrologiciel.com na ktorej mám e-mail, napísala www.webmail.micrologiciel.com. (...tiež iba diktované; a to som si dovolila toľko chýb hneď v prvý deň, keď som od nej dostala 1000 nových informácií o 15 kódoch, 650 členoch organizácie, a desaťročnej dokumentácii...!!!) (Veľká chyba - šéfi v Bruseli chcú INEĎ plný bezchybný výkon).

 

Ďalší bod bol, že si neželá žiadne nijaké mimoriadne zvuky v jej kancelárii, ako telefonické hovory (dcéra mi raz volala či som prišla v poriadku) a hovory mám prijímať iba ak vo veľmi urgentných dôvodoch a nemá to vyzváňať a mám vyjsť z kancelárie von. A ani z chodby nesmie byť počuť môj hlas... Ale nesmie to byt často. Pretože som si aj napríklad dovolila zapisovať do navigátora adresu do Flagey, kde sme mali mať cez víkend konferenciu a vraj to nehorázne nahlas vyťukávalo tóny a bolo to annoying (popudzujúce).

 

Ďalej v kancelárii sa nebude jesť, lebo to robí smrad, môžem v suteréne v kuchynke..., ALE ŽIADNE ZOHRIEVANIE, mali tam takú, čo spálila v mikrovlnke syr a mali potom dlho smrad...

To ešte nebol koniec, vraj nemám mať rozložené okuliare na stole, kazí to imidž. Mám si ich sústavne odkladať do zásuvky.... Tak som bola zvedavá, kam si budem odkladať v zime kabát... skriňu sme nemali...

 

Nakoniec povedala, že čakala odo mňa multitasking, a že to bolo aj v požiadavke pre asistenta. Ja nato, veď som všetky úlohy, ktoré ste mi zadali, a bolo ich naraz 29, splnila som ich a máte ich na stole...urobila som ich všetky naraz a načas. A ona na to, že áno, ale pri tom telefonovaní na ambasády som urobila chybu. JA... nie ona...A neuznala si, že mi to ona tak kázala...

Takže vôbec, ale VÔBEC nie je so mnou spokojná... To bol nový štart v mojej vysnívanej práci...

To však nebol koniec. Potom bola na obede s prezidentkou organizácie, a ja som bola úplne z toho jej doobedňajšieho pohovoru zrútená. A vtedy prišiel finančák, ktorý ju tam čakal 2 hodiny, tak sme sa rozprávali. Povedala som mu o svojich problémoch so svojou  registráciou v Bruseli a on mi ponúkol pomoc. Ale potom sa odmlčal a ja som nevedela prečo, lebo vtedy chcel odo mňa, aby som mu poslala číslo dokumentu, ktorý mi vystavili na Bruselskom mestskom úrade. Poslala som a nič. No a madam Myriam mi potom ostro o dva dni hovorí, že ako si predstavujem uňho objednávať služby, že by to organizácia musela zaplatiť a ona že o ničom nevedela a obišla som ju, a že čokoľvek sa chcem opýtať, alebo dozvedieť, môžem len cez ňu!!! Nato ja hovorím, že ja som si nič neobjednávala, len sme sa rozprávali ako ľudia, kým vás čakal,  a on mi ponúkol pomoc. A ona nato, že sme sa nemali čo v pracovnej dobe rozprávať, že som mala svoju robotu, za ktorú ma platia... akože sme sedeli oproti sebe na stoličkách v jednej malej kancelárii 2 hodiny a nemali sme sa zhovárať... Oni sú tam vážne chorí... (CHYBA – šéfi v Bruseli -aspoň tí holandskí - chcú mať využitý tebe platený pracovný čas na 220%...).

 

No a v utorok ráno (v pondelok som mala voľno) som jej povedala, že som v pondelok bola v robote nakopírovať súbory na konferenciu, lebo som mala veľa voľného času. Tak ma zase znosila, že nemám v robote čo hľadať, keď tam nemám byť, a že čo ak niekto niečo ukradne alebo voľačo sa stane, a ja som tam bola... alebo čo ak tam pošle finančáka, že je tam voľné, a môže tam pracovať a ja sa tam práve budem nachádzať... no tak by som odišla, božemôj... (CHYBA – šéfi v Bruseli chcú všetko veeeeľmi diskrétne...).

 

Keď som sa bránila, že to všetko mi mala povedať v prvý deň, a mala som toho so sťahovaním naozaj veľa, tak povedala, že ona sa sťahovala 6x a nemala problém... Hm, lenže ona asi mala NA ZAPLATENIE VŠETKÝCH SŤAHOVACÍCH SLUŽIEB AKO AJ SERVISMANOV... ja nie... A okrem iného, za 28 platených hodín týždenne chcela prácu za 45 hodín... Už som tušila, prečo mali 9 asistentov behom roka.. Zistila som to v dokumentácii, že tu bola taká fluktuácia... Totižto, oni nechcú zamestnávať na plný úväzok, a tak striedajú pracovníkov po 3-4 mesiacoch (po pol roku vám MUSIA dať  prácu aspoň na pol úväzku, nie iba na počet hodín...) ... a aby to mohli robiť, tak musia byť od začiatku a ihneď s vami nespokojní... Ale na to som prišla až neskôr... V tej chvíli ma to úplne dorazilo...

 

Najväčšia nevraživosť však začala hlavne po návšteve fínskej prezidentky, ktorá mi po návšteve u nás napísala veľmi milý mejl... apropo, aj s prezidentkou som nesmela komunikovať bez šéfkinho zvolenia... videla ten vľúdny mejl... vraj, keď mi napíše, mám jej to preposlať a ona rozhodne, čo sa jej odpíše!!!... (CHYBA – nesmiete byť populárni pre vyšších šéfov, keď ste pod niektorým z nižších šéfov...).

 

Hneď potom zase Myriam dostala mejl, v ktorom jej správca budovy žaloval, že som vo štvrtok o 8.50 spustila sirénu a že ma nepozná, nevie kto som a že som nedisciplinovane viackrát parkovala na mieste pre visitors (návštevníkov) a dokonca buchla VEĽKOU silou do stĺpika tej svätej visitors tabule, čo teda vôbec nebola pravda. Tak Myriam začala znovu prednášku, že teda vidím, že vôbec nepreháňa, aká som, už si nepamätám že aká, ale veľmi lichotivé to nebolo, že veď mi povedala, že nemám chodiť skôr ako o deviatej do roboty a ja som neposlúchla. Ale neuráčila sa mi nikdy ukázať ako vypnúť alarm, keď prídem skôr. Ja na to hovorím, chodím sem skôr, (hlavne keď som ešte nemala kúrenie), lebo tu je teplo a čítam si vaše materiály, aby som sa naučila spojitosti o organizáciách a celom projekte, vždy čakám, kým James príde, to bol jeden odvedľa, neviem z akej organizácie, a chodil skôr a keď odblokoval sirénu, nevedela som akým kódom, a vošiel, išla som aj ja, zvyčajne o 8.45. A v ten štvrtok som tam videla svietiť a niekoho vo vnútri chodiť, tak som myslela, že James už bol tam a vošla som dnu... No a to bol ten správca, ale ma asi nevidel a ešte ten alarm nevypol. No a že prečo som jej o tom nepovedala. Ja hovorím, správca vyšiel, spýtal sa kto som, čo som, či tu robím, aj meno chcel a povedal, že je to v poriadku a pustil ma dnu. Ale šéfka trvala na tom, že mi kázala chodiť o deviatej. Ja jej hovorím, veď ste mi povedali, že si môžem zvoliť flexitime... a ona stále mlela, že áno ale po deviatej. A nevedela som teda ako, keď sa siréna zase spúšťala večer o šiestej, teda tých osem hodín pracovnej doby nemalo veľkú flexi... a to som nemala vôbec ani obedňajšiu prestávku, muklovala som nonstop deväť hodín... To ma už naštvalo a hovorím, v Budapešti na pohovore ste mi povedali, že môžem mať pracovnú dobu aj ráno o ôsmej, ak chcem. Zháčila sa, zadívala sa na mňa a povedala: I am not going to discuss it. (Nebudem o tom diskutovať.) Jej obľúbená okrídlená fráza... mimochodom diskutovať som sa pokúsila teda iba raz...

 

No a parkovanie v práci. Ja hovorím, na visitors som stála prvé dva dni, keď som ešte nevedela čo a ako a vlastne som ešte len bola visitor, a do stĺpika som nebuchla, hovorím, poďte sa pozrieť na auto, muselo by tam na ňom niečo byť. A mimochodom, Eric a Frederic, z neviem akej organizácie v budove, tam bežne parkujú... No a ona hovorí - nás (NÁS naše veličenstvo šéfku...) nezaujíma, čo robia ostatní, upozornili nás, a keď nebudeme dodržiavať ich pravidlá, možno nás tu nebudú v  budove chcieť... „A teraz musím DIPLOMATICKY odpovedať na ten mejl... a ukončila debatu... Ona bola celá SAMÁ diplomacia ku všetkým – okrem mňa.

 

No a potom hovorí, pracujete na tých dokumentoch? Asi na deviatich... ja na to, máte ich už všetky dávno hotové v pošte aj s printable logom... Pozrela a zistila, že sú bez chyby...A webová stránka? Ja na to, máte tam všetkých 60 organizácií aj so zmenami, kontaktmi a updatom of responsible persons (aktualizáciou zodpovedných osôb)... A hneď hľadala problém - neuložili ste to na starú nefunkčnú stránku...? Ja že, nie, veď sa pozrite... no bola vedľa, že je to v poriadku. A čo September News? Ja hovorím, už visia na webe... A tie knihy pre prezidentku? Odoslané... no nemala, nemala čo pokritizovať, okrem toho, čo som písala hore boli agendy nakopírovane, urobené všetky zložky po osem kópií pre radu organizácie, 90 mejlov odoslaných, excelové tabuľky urobené, faktúry pripravené, cesťáky skompletizované, telefóny vybavené... a to bolo 11 hodín doobeda... Šéfka si ihneď pohotovo vymyslela ďalších 34 nezmyselných úloh, ktoré bolo treba OKAMŽITE vybaviť, ako napríklad ísť ihneď do papiernictva kúpiť JEDNU obálku uprostred práce, ktorú som mala odovzdať za 20 minút... mali sme tých obálok v regáli 800...

Bola nevyčerpateľnou studnicou neuveriteľných nápadov na maximálne využitie chudery z východného bloku...

 

Áno, pracovať v Bruseli je rozhodne neuveriteľný úspech... Ale teraz neviem, či to bol úspech pre mňa, alebo moju šéfku, ktorá získala na polovičný úväzok podradnú (lebo tak sa tam na nás pozerajú) ale usilovnú Slovenku pracujúcu na 300 percent s úlohami na plný úväzok...

 

Všetkým, ktorí sa rozhodli mi neuveriť, prajem veľa úspechov v Bruseli... J

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?